Počas tohto obdobia sa mohli zmeniť podmienky na ktoré reagovali, čo môže znižovať ich účinnosť a vyžadovať ich úpravu, zmenu, resp. ich odstránenie.
Každé opatrenie by malo byť pred tým, ako sa príjme a vstúpi do platnosti, dôsledne posúdené (prejsť tzv. ex ante hodnotením). To sa však nie vždy dodržuje, a to najmä v situáciách, keď sa opatrenia prijímajú rýchlo s ohľadom na potrebu riešiť naliehavú a nepredvídanú situáciu. Avšak aj v prípade tých opatrení, ktoré prejdú ex ante hodnotením, nie je spravidla možné vopred a presne predvídať všetky ich priame a nepriame dopady. Preto by sa mali všetky prijímané formy regulácie pravidelne následne vyhodnocovať (formou tzv. ex post hodnotenia), a ak by sa ukázalo, že nevedú k naplneniu cieľov, pre ktoré boli zavedené, alebo náklady spojené s ich uplatňovaním sú vyššie, ako sa predpokladalo, je potrebné, aby boli upravené, resp. zrušené. V tomto smere možno ex post hodnotenie považovať za účinný spôsob zlepšenia verejnej regulácie.
Na rozdiel od hodnotenia vplyvov opatrení ex ante, hodnotenie ex post má predpoklady identifikovať celé spektrum reálnych vplyvov regulačných opatrení a presnejšie a komplexnejšie zohľadniť náklady a úžitky, ktoré sú s nimi spojené. Potrebu ex post hodnotenia opatrení verejných politík dlhodobo zdôrazňuje aj OECD. Okrem toho tiež poukazuje na dôležitosť zapojenia širokého spektra zainteresovaných strán (stakeholderov) do hodnotiaceho procesu. Konzultácie so zainteresovanými sú však nevyhnutné počas celého životného cyklu regulácie, nielen vo fáze ex post hodnotenia. Umožní to získať spätnú väzbu a názory na skutočné vplyvy regulácie v rôznom kontexte, ktorého sa dané opatrenie dotýka. Takéto konzultácie prispievajú aj k budovaniu dôvery medzi zainteresovanými stranami a tvorcami verejných politík a k lepšiemu zosúladeniu rôznych vzájomne sa ovplyvňujúcich opatrení.